Vianoce sú za dverami a rodičia zháňajú darčeky pre svoje deti. Tí šikovnejší už čo-to majú, alebo majú aspoň predstavu, čo ich deťom prinesie Ježiško. Mnohí však stále premýšľajú, čo vlastne deťom kúpiť. Napriek tomu, že medzi najčastejšie darčeky pre menšie deti patria hračky rôzneho druhu, je vždy vhodným darčekom aj knižka.
Je smutným faktom, že záujem o knihy u detí a mladých ľudí je dnes oveľa menší ako kedysi. Máme dostatok iných zdrojov informácií a zábavy a tak sú deti skôr zvyknuté pozrieť si rozprávku v televízii alebo na DVD a informácie zháňať na internete. Rodičia tak majú pokoj, nemusia deťom čítať a deti si tiež radšej pasívne pozrú rozprávku či iný program na obrazovke, ako by sa mali namáhať pri čítaní. Je to však veľká škoda, pretože knihy našim deťom môžu dať oveľa viac, než by sme si mysleli.
A v čom všetkom môžu knihy našim deťom pomôcť? Nuž, napríklad im obohacujú slovnú zásobu, rozvíjajú fantáziu a predstavivosť. Na rozdiel od televíznych rozprávok a programov totiž nútia deti používať predstavivosť, aby si na základe prečítaného predstavili jednotlivé postavy, miesta a celkovo dej. Pomáhajú spoznávať súvislosti a učia deti veľa nových vecí. U väčších detí, ktoré si už čítajú sami, sú knižky zdrojom informácií ale aj zábavy a patria k zmysluplnému spôsobu trávenia voľného času (samozrejme, ak je kniha dobre zvolená).
Veľa školákov má problémy so správnou výslovnosťou, respektíve veľa detí dnes trpí rôznymi poruchami reči. Rodičia by určite nemali podceňovať, ak dieťa nedokáže správne vyslovovať hlásky či celé slová. Môže sa to totiž odzrkadliť aj inde, napríklad zlá výslovnosť súvisí s nesprávnym písaním, kedy dieťa píše určité slovo tak, ako ho vyslovuje.
Zlá výslovnosť je pomerne častá u najmenších. Je to prirodzený jav, kedy sa reč dieťaťa a výslovnosť neustále vyvíja. Ak už dieťa vstupuje do veku, kedy by malo mať zvládnutú správnu výslovnosť, treba spozornieť. Rodičia by preto nemali čakať, pokým sa zlá výslovnosť dieťaťa upraví sama. To sa totiž nemusí nikdy stať.
Čo je to vlastne nesprávna výslovnosť? Ako ju spozorujete? Dieťa zle vyslovuje niektoré slová alebo hlásky. Nie je schopné používať správne hlásky alebo jednotlivé slabiky, prípadne niektoré hlásky vynecháva alebo si ich zamieňa – tento jav sa volá dyslália. Okrem toho sa poruchy reči prejavujú aj šušlaním, ráčkovaním, dieťa nevie plynule rozprávať či v cudzom prostredí mlčí.
So zlou výslovnosťou sa môže spájať aj zle vnímanie pri písaní. To znamená, že školák bude zle písať jednotlivé hlásky. Ak vyslovuje slová nesprávne, pravdepodobne ich začne písať nesprávne tiež. Odborníci tu varujú napríklad aj pred používaním nespisovného jazyka v domácom prostredí, kedy sa aj rodičia nevyjadrujú gramaticky správne. Dieťa rodičov napodobňuje a tým vznikajú aj zlé rečové návyky.
Okrem toho sa so zlou artikuláciou spája aj pohyb a šport. Odborníci odporúčajú zapájať deti do rôznych športových aktivít. Dôraz kladú aj na kreativitu, preto by mali deti vykonávať aj také činnosti, ktoré ju podporujú, či už formou záujmových krúžkov alebo rôznych iných aktivít aj doma.
Odborníci tiež varujú pred tým, aby pri trénovaní výslovnosti používali rôzne zákazy a príkazy. Detská psychika je v tomto veľmi slabá a určite dieťaťu nepomôže, ak sa mu rodič začne vyhrážať alebo skákať do reči. Zastrašovanie alebo vysmievanie deťom pri trénovaní výslovnosti nepomôže.
Aj v tomto prípade platí, že všetko chce len čas. A tak by dieťa malo mať dostatok priestoru na to, aby mohlo pomaly a bez stresu trénovať správnu výslovnosť.